9 základných zručností, ktoré by sa mali deti naučiť
Deti v dnešnom školskom systéme nie sú na zajtrajší svet dobre pripravované.
Ako človek, ktorý z firemného prešiel do vládneho sektoru a odtiaľ do neustále sa meniaceho sa online sveta, viem, ako rýchlo sa svet včerajška stáva irelevantným. Bol som preškolený v novinárskom priemysle, kde sme všetci verili, že budeme relevantní navždy. Dnes už si o ňom myslím, že sa čoskoro stane zastaralým.
Bohužiaľ som bol vzdelávaný v školskom systéme, ktorý mal za to, že svet zostane navždy v podstate rovnaký. Len s menšími zmenami v móde. V škole sme získalo súbor vedomostí, ktorý bol založený na tom, aké druhy práce boli najžiadanejšie v roku 1980, nie v roku 2000.
A to vcelku dáva zmysel, vzhľadom k tomu, že nikto nemôže skutočne vedieť, ako bude život od teraz za 20 rokov vyzerať. Predstavte si svet roku 1980. Osobné počítače boli ešte celkom mladé, faxy slúžili ako hlavná komunikačná technológia a internet, ako ho poznáme dnes, bol len predmetom fantázie spisovateľov sci-fi ako napríklad William Gibson.
Nemali sme tušenie, čo pre nás svet prichystá.
A to je práve tá vec: stále to ešte nevieme. Nikdy to nevieme. Nikdy sme neboli dobrí v predpovedaní budúcnosti. A preto vychovávať a vzdelávať naše deti tak, ako by sme nejakú predstavu o budúcnosti skutočne mali, nie je práve najmúdrejší nápad.
Ako teda naše deti pripraviť na svet, ktorý je nepredvídateľný a neznámy? Tým, že ich naučíme vedieť sa prispôsobiť a vysporiadať sa so zmenami. Byť pripravený na všetko jednoducho tým, že ich prípravu nebudeme smerovať na nič konkrétne.
To samozrejme vyžaduje úplne iný prístup k výchove a vzdelávaniu detí. Znamená to zanechať svoje staré myšlienky predo dvermi a vedieť na všetko prísť odznova.
Moja úžasná a nádherná manželka Eva (áno, som veľmi šťastný muž) a ja patríme medzi tých, ktorí sa už do tejto úlohy pustili. Naše deti učíme doma. Lepšie povedané ich “odškoľujeme” (odškoľovanie = unschooling, pozn. prekl.). Učíme ich, aby sa učili na vlastnú päsť, bez toho aby sme im poznávanie podávali my a snažili sa ho nejakým spôsobom testovať.
Je pravda, že je to trochu divoký nápad. Väčšina z nás, ktorí s odškolovaním experimentujú, priznáva, že nevieme všetky odpovede a žiadny súbor “najosvedčenejších” postupov neexistuje. Avšak taktiež vieme, že sa učíme spolu s našimi deťmi, že niečo nevedieť môže byť dobrá vec. Naskytne sa tým príležitosť prísť na to sám, bez toho, aby sa človek musel spoliehať na osvedčené metódy, ktoré nemusia byť optimálne.
Do rôznych spôsobov a metód teda nebudem príliš zachádzať. Mám totiž za to, že sú menej dôležité než samotné myšlienky. Akonáhle prídete na nejaké zaujímavé nápady, ktoré by ste chceli otestovať, môžete nájsť neobmedzené množstvo metód, ako ich uskutočniť. Moje nadiktované spôsoby by preto boli príliš obmedzujúce.
Namiesto toho sa poďme pozrieť na užitočnú sadu základných zručností, o ktorých som presvedčený, že by si ich deti mali osvojiť, aby boli čo najlepšie pripravené na akýkoľvek svet budúcnosti. Zakladám ich na tom, čo som sa naučil v troch rôznych odvetviach - zvlášť v svete online podnikania, online publikovania, online života… A čo je dôležitejšie, čo som sa v nich dozvedel o učení a práci a žití vo svete, ktorý sa nikdy neprestane meniť.
1. Kladenie otázok. Čo chceme pre naše deti ako študentov najviac, je byť schopný učiť sa na vlastnú päsť. Nech už sa budú chcieť naučiť čokoľvek. Pretože pokiaľ toto budú vedieť, potom nie je nutné, aby sa museli učiť všetko. Čokoľvek sa v budúcnosti budú potrebovať naučiť, zvládnu to urobiť samostatne. Prvým krokom k učeniu sa, ako sa vzdelávať, je naučiť sa klásť otázky. Deti to našťastie robia úplne prirodzene. Môžeme to len podporovať. A skvelý spôsob, ako na to, je proste skúsiť to modelovať. Keď s vaším dieťaťom narazíte na niečo nové, dávajte mu otázky, skúmajte s ním možné odpovede. A keď dieťa bude robiť to isté - pýtať sa vás - namiesto potrestania ho odmeňte (možno by ste boli prekvapení, koľko dospelých deti od pýtania sa odrádza).
2. Riešenie problémov. Pokiaľ dieťa bude vedieť riešiť problémy, bude môcť vykonávať akúkoľvek prácu. Každá nová práca vyzerá hrozivo, ale v skutočnosti sa jedná len o ďalší problém, ktorý je potrebné vyriešiť. Nové vedomosti, nové prostredia, nové požiadavky.. Všetko sú proste problémy, ktoré je potrebné dokázať zvládnuť. Učte svoje deti riešiť problémy modelovaním jednoduchých problémov. Potom im umožnite, aby mohli nejaké veľmi jednoduché riešiť sami. Nechajte všetky ich problémy okamžite vyriešiť - nechajte ich, nech si s nimi skúsia poradiť sami. Nech vyskúšajú rôzne možnosti riešenia. Takéto úsilie neskôr odmeňte. Nakoniec si vaše dieťa rozvinie dôveru vo svoje vlastné schopnosti. Potom už nebude existovať nič, čo by nezvládlo.
3. Riešenie projektov. Ako online podnikateľ viem, že moja práca sa skladá z radov projektov. Niekedy súvisiacich, niekedy malých a niekedy aj veľkých (ktoré sú samozrejme obvykle vyskladané zo skupiny menších). A taktiež viem, že keďže som ich už zvládol toľko, neexistuje projekt, s ktorým by som si neporadil. Tento príspevok je projekt. Písanie knihy je projekt. Predaj knihy je ďalší projekt. Pracujte na projektoch s vaším dieťaťom. Umožnite mu sledovať, ako sa to robí tým, že vám bude pomáhať. Potom ho nechajte zvládať viac a viac vecí samostatne. Keď získa sebavedomie, nechajte ho riešiť viac vecí na vlastnú päsť. Čoskoro sa z jeho učenia stane len rada projektov, z ktorých budú nadšení.
4. Hľadanie záujmu. To, čo ma poháňa, nie sú ani ciele, ani disciplína, ani vonkajšia motivácia, ani odmeny, ale záujem. Keď som tak nadšený, že na niečo nemôžem prestať myslieť, neodkladne sa do toho ponorím úplne angažovane, po väčšinu času projekt dokončím a prácu na ňom budem milovať. Pomôže vášmu dieťaťu nájsť veci, ktoré ho budú zaujímať. To znamená skúšanie množstva rôznych vecí a hľadanie tých, ktoré ich nadchnú najviac, čo im pomôže skutočne sa z toho tešiť. Od žiadneho záujmu ho neodrádzajte. Povzbuďte ho. Taktiež zo žiadnej aktivity nevysávajte všetku radosť. Ale môžete z nej učiniť aj niečo užitočné.
5. Nezávislosť. Deti by mali byť postupne učené, ako stáť na vlastných nohách. Samozrejme po troškách. Pomaly ich povzbudzujte, aby sa do činnosti púšťali samostatne. Ukážte im, ako niečo urobiť, modelujte to, pomôže im s tým a potom pomáhajte menej a menej a nechajte ich, nech spravia nejaké vlastné chyby. Vložte do nich dôveru v seba samých tým, že zažijú množstvo maličkých úspechov a vyriešia nejaké svoje prešľapy. Akonáhle sa raz naučia, ako byť nezávislé, uvedomia si, že nepotrebujú, aby im učitelia, rodičia či šéf radili, čo majú robiť. Môžu riadiť sami seba a byť slobodní. Budú vedieť nájsť smer, ktorým potrebujú ísť, aby zvládli ísť svojím vlastným smerom.
6. Byť šťastný sám o sebe. Príliš mnoho z nás rodičov rozmaznáva svoje deti, udržuje ich na vodítku a viaže ich šťastie na svoju prítomnosť. Keď dieťa vyrastie, odrazu nevie, ako byť šťastné. Okamžite sa musí pripnúť k priateľovi či priateľke alebo k svojim kamarátom. Pokiaľ v tomto neuspejú, budú sa snažiť nájsť šťastie v ďalších vonkajších veciach - v nakupovaní, jedle, videohrách, na internete. Ale keď sa dieťa už od útleho veku bude učiť, že môžu byť šťastné aj samé, že sa môže hrať a čítať a predstavovať, získa jednu z najcennejších schopností, ktorá existuje. Dovoľte, aby vaše deti už odmalička vedeli byť samé. Doprajte im súkromie. Vymedzte nejakú dobu (napr. večer), keď budú mať čas pre seba ako rodičia, tak aj deti.
7. Súcit. Jedna z najdôležitejších zručnosti vôbec. Musíme ju pestovať, aby sme mohli dobre spolupracovať s ostatnými. Aby sme sa starali aj o iných ľudí než len sami o seba. Aby sme mohli byť šťastní tým, že urobíme šťastných aj ostatných. Kľúčom je ísť príkladom. Buďte súcitní ku všetkým a všetkému za akýchkoľvek okolností. Aj k vašim deťom. Ukážte im empatiu. Pýtajte sa ich, čo si myslia, ako sa môžu cítiť ostatní a myšlienky o tom vyslovujte nahlas. Pokiaľ môžete, pri každej príležitosti ukazujte, ako sa dá zmierniť utrpenie druhých. Ako ostatných s pomocou maličkých láskavostí urobiť šťastnejších. A ako to môže na oplátku urobiť šťastnejších vás ako človeka.
8. Tolerancia. Príliš často vyrastáme v izolovaných priestoroch, kde sú ľudia poväčšinu rovnakí (aspoň vzhľadovo). Keď potom prídeme do styku s ľuďmi, ktorí sú iní, môže to byť nepríjemné, prekvapujúce a vyvolávajúce strach. Vystavujte svoje deti ľuďom všetkého druhu - rôznych rás, sexuálnej orientácie a rozličných psychických stavov. Ukážte im, že byť iný je nielen v poriadku, ale malo by to byť dokonca oslovujúce, pretože je to práve rozmanitosť, ktorá robí život tak krásnym.
9. Adaptácia voči zmenám. Verím, že keď naše deti rastú a ako sa svet neustále mení, vedieť prijať zmenu, vysporiadať sa s ňou a zorientovať sa v jej prúde bude veľká konkurenčná výhoda. Je to zručnosť, ktorú sa stále učím aj ja sám, ale zistil som, že mi ohromne pomáha. Zvlášť v porovnaní s tými, ktorí zmenám odolávajú, boja sa ich a stanovujú si ciele a plány, ktorých sa snažia pevne držať za každú cenu. Ja sa namiesto toho prispôsobím meniacemu sa prostrediu. Strnulosť je v takomto prostredí omnoho menej užitočná ako napríklad pružnosť, plynulosť a prispôsobivosť. Opäť platí, že modelovanie situácií k precvičovaniu tejto zručnosti je pre vaše dieťa dôležité. Ukážte im, že zmeny sú prirodzené, že sa na nich človek môže adaptovať a získať príležitosti ktoré predtým ešte neboli. Život je dobrodružstvo. Veci sa občas nepodaria, dopadnú inak, ako sme očakávali, a zničia nám akékoľvek plány - ale to je na tom práve to vzrušujúce.
Nemôžeme našim deťom zadať sadu vecí, ktoré sa majú naučiť, ukázať im kariéru, na ktorú sa majú pripravovať, keď nevieme, čo budúcnosť prinesie. Ale môžeme ich pripraviť na to, aby sa vedeli adaptovať na úplne čokoľvek. A za takých 20 rokov nám poďakujú.
Článok je preložený z českého jazyka z http://www.mimoskolu.cz/9-zakladnich-dovednosti-ktere-by-se-mely-deti-naucit/
